Volejbalový klub – bol súčasťou TJ od jej vzniku až do konca 80-tych rokov minulého storočia. Volejbal na Žiari sa hrával už pred oficiálnym vznikom TJ. Bol to klub s veľkou tradíciou, výbornými volejbalistami i výbornými výsledkami. Najväčšie úspechy žal klub koncom 70-tych a začiatkom 80-tych rokov minulého storočia. V tomto období sa klub pravidelne umiestňoval na prvých troch miestach v krajskom majstrovstve, dokonca v jeden rok krajské majstrovstvo aj vyhral. Na vyššiu súťaž však nebolo dosť finančných prostriedkov. Aj keď klub dostával každoročne na svoju činnosť dotáciu z ČSZTV, jej výška nepokrývala všetky náklady na činnosť klubu. Najmä náklady na dopravu boli pomerne vysoké, pretože v skupine mal klub pravidelne mužstvá z Oravy, Kysúc, Martina, Žiliny, Brezna, či Považskej Bystrice. Na zápasy sa cestovalo vlakom, neskôr osobnými autami a po zakúpení mikrobusu Robur (Rolfo – ako sme ho familiárne volali) sa posledné roky cestovalo na zápasy týmto dopravným prostriedkom, s ktorým volejbalisti pozažívali nemálo veselých a humorných zážitkov, nakoľko tento mikrobus nebol v práve najlepšom technickom stave. V klube spočiatku hrávali hráči zo Žiaru a Smrečian, avšak neskôr, so stúpajúcou náročnosťou a úrovňou súťaže, sa klub musel posilniť aj “legionármi“ – hráčmi väčšinou z Lipt. Hrádku a Podbrezín, ktorí postupne vytlačili zo základnej zostavy domácich hráčov. V zimnom období hrávali volejbalisti pravidelne aj v Slovenskom pohári, v ktorom hrávali aj kluby z vyšších súťaží. Najväčším úspechom v Slovenskom pohári bola účasť klubu medzi najlepšími 4-mi klubmi stredoslovenského kraja a poriadanie tohto finálového turnaja našim klubom v Sokolovni v Liptovskom Mikuláši. Na Žiari sme v tom období videli hrávať také kluby, ako Púchov, Žilina, Martin, Ružomberok, Považská Bystrica. Volejbal sa však v 90-tych rokoch presťahoval do hál, a keďže naša TJ nemá telocvičňu, bolo potrebné si ju prenajímať v Lipt. Mikuláši. Podmienkou účasti v súťaži bola neskôr činnosť aspoň jedného mládežníckeho družstva, čo v tej dobe naša TJ nedokázala zabezpečiť. To všetko začalo čoraz viac zaťažovať rozpočet TJ, domáci diváci svojich hráčov v akcii nevideli, káder postupne zostarol, z hráčov zo Žiaru a Smrečian zostal v kádri už len jeden a mladých nástupcov v našich dedinách nebolo. Súbeh týchto faktorov spôsobil postupne zánik klubu. V pamäti však stále zostávajú známe turnaje, ktoré poriadal klub na trávnatých ihriskách v hore v Sihoti, neskôr i na antuke „za bujačiencom“, ako domáci niekedy dávno nazývali volejbalové ihrisko pri garáži SAD. Na tomto antukovom ihrisku hrával volejbalový klub aj svoje majstrovské zápasy, na ktoré sa chodilo pozerať nie málo divákov. Káder mužstva začiatkom 60-tych rokov tvorili hráči: Červeň Ľudomil, Kováč Jozef, Jaraba Ivan, Jaraba Igor, Krásničan Pavel, Dzuroška Ján, Klamár Jozef, Labaška Jozef. Neskôr v 70-tych rokoch reprezentovali našu TJ aj ďalší hráči zo Žiaru a Smrečian, a to Juráš Miroslav, Matejka Ján (Pánik), Kováč Peter (Mendík), Kováč Slávo, Moravčík Peter, Červeň Miroslav, Priechodský Ján, Frniak Ján, Matloň Jozef. Najväčší úspech z volejbalistov, ktorý síce už nereprezentoval farby našej TJ, pretože koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia už volejbalový klub v TJ neexistoval,  ale je naším rodákom, dosiahol najmladší z volejbalovej rodiny Červeňovcov – Michal. Volejbal sa stal nielen jeho koníčkom, ale aj zdrojom obživy. S družstvom Prešova sa stal majstrom Slovenska, stal sa pevnou súčasťou slovenskej reprezentácie, s ktorou sa zúčastnil Majstrovstiev Európy v Rusku, svetovej univerziády v Turecku, reprezentoval Slovensko v Európskej lige a presadil sa aj v tretej najlepšej lige sveta – poľskej najvyššej súťaži, v ktorej legionárči už štvrtý rok v klube Delecta Bydgoszcz.